Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Kultúrno-spoločenské podujatia - fotogaléria

Pochovávanie basy 10.2.2018

Fašiangovali sme, zabávali sme sa....      10.

Fašiangovali sme, zabávali sme sa....

10. februára 2018 v spoločenskej sále Kultúrneho domu v Kovarciach vyvrcholilo fašiangové obdobie v obci.
Po otváracom príhovore pána starostu Ing. Andreja Čopíka a poďakovaní všetkým, ktorí sa podieľali na príprave, priebehu a pohostení, fašiangovanie sa začalo.
Fašiangový sprievod po „dedine“ tvorili ženy v krojoch, masky, hasiči s vidlicou na napichovanie klobás, slaninky i šišiek ako odmenu za vinšovanie od „domácich“. Žena s prázdnym košíkom (M.Kováčiková) doňho ukladala „tekuté ovocie“. Za tieto dary im fašiangovníci aj zaspievali žartovné piesne na čele s D. Grácom, ktorý udával rytmus piesní s ozembuchom, v tanci vyzvŕtali darcov. Už počas obchôdzky pomyseľných troch domov si oblažovali vysušené hrdlá pálenkou.
Prísediaci za stolmi si pochutnávali na šiškách alebo sa občerstvovali v bufete, ktorý zabezpečoval dobrovoľný hasičský zbor. Ale dlhšie sa vysedávať už nedalo. Strhla ich do tanca rezká hudba Tribečanky alebo pestré nahrávky disdžokeja pána Petra Belana, a tak sa na parkete vrteli všetky generácie, od detí počínajúc.
Keď bolo treba nabrať druhý dych, nastalo prekvapenie zábavného večera.
Smutno – veselá groteska priviedla na parket skupinu starodôchodcov, ktorých „vďačné“ deti vyšikovali prežiť svoju starobu v Novom domove pre starších a pokročilých (či pokrčených). Tomuto účelu bola zasvätená aj pieseň – Nebudem ja v starom dome bývať... Staré babky – M.Kováčiková, Z.Kováčiková, V.Flaková, M.Belanová, Z.Bujnová, L.Holíková, Z.Opatová, E.Kutňanská, I.Šúryová, D.Rybanová, v županoch,
domácich zásterách, o paliciach, barlách, s mechanickým chodidlom i dedko na invalidnom vozíku (M.Buraj) a druhý s fajkou (D.Grác), možno tak ako ich večer postihlo vyhnanstvo z domu, z kroka na krok putovali do ich nového domova (výborne predvedené!). So sebou si niesli fotografie ich niekdajšieho domu aj poschodového, svojich synov, ktorým boli starkí na obtiaž. Hlavná sestrička (S.Ďuričová), radujúc sa, že sa jej zaplní penzión si ich pohotovo usádzala okolo veľkého stola. Aj fľašu vytiahla na privítanie a prískočné. To dodalo babkám i dedkom guráž, rozhovorili sa, zavtipkovali i zaspievali v spomienkach na mladosť, ako si zamladi užívali aj za eurá, či pri vínku. A neodhodili by sa ani teraz, keby aj čert „prišov“.
„Prešlo leto a vianočné sviatky
a ja márne čakám svoje dietky.
Moje srdce žiaľom sa trmáca
a môj život pomaly sa stráca“.
Týmto dodatkom piesne smutne končili svoj záverečný životný údel naši starčekovia, ktorí to nevzdávali.
Po prezlečení sa do spacieho úboru – nočné košele a pyžamá, nastúpili dôchodci v rade za sestričkou na večernú hygienu. „Milá“ sestrička už nepoužívala srdečné slová, velenie prevzala píšťalka. Pokyny platili na všetko – jednotne - celý kolektív: vyzliekanie, umývanie rúk mydlom, vodou, čistenie zubov i vyplachovanie, veľká potreba a delenie toaletného papiera, rituál na dobrú noc (pohladkanie i objatie). Každý úkon – zapísknutie. Krčah vody, lavór, ostatok toaletného papiera vystačil všetkým. Robili to už mechanicky, samoobslužne, ušetrilo sa na ošetrovateľoch.
Smutno – veselá bola aj ďalšia udalosť. Po dobrej kapustnici „a lá Kvetka Halmová“, chutilo aj ďalšie sledovanie programu – Pochovávanie basy.
Hlásnik (D.Grác) vybubnoval smutnú udalosť. Verne opísal, ako skonala „vrele milovaná basa Róza“. „Všetkých muzikantov stihol veľký žal, každý liter vína z fleku vychlastav“. Smútočný sprievod tvorili: uniformovaní hasiči, ktorí vynášali truhlu, pohotovostní hasiči s hasiacimi prístrojmi chránili sprievod, miništrant s kadidlom, kňaz, organista, ženy s vencom ovešaným minifľaštičkami pálenky, plačky, masky. Zaznel smútočný pochod od Tribečanky. Sprievod sa spevom, plačom lúčil s nebohou basou. Želeli vdovci, muzikanti, lumpi, horekovali plačky. „Šesťtýždňový smútok do Veľkej noci zachováme a postiť sa budeme“ – sľubovali.... V odobierkových litániách kňaz s organistom vyspievali všetky prísľuby, čoho sa počas smútku povzdávajú: žiaden rum – hoci medzitým si uliali, „aby sa im v hube neprášilo“, ani karty, automaty, ani reprízovaný Panelák, Búrlivé víno, Modré nebo s Vilom Rozborilom, ani Hornú Dolnú, či esemesky na Jojku 987 – „aj tak nevyhráte nič, len veľké......., žiadne verejné obstarávanie.... Pri zväzovaní strún čiernou mašľou k truhle sa prihrnuli ženy, vytiahli z nej fľašu, upíjali si a ešte viac želeli. Potom v mene basy ďakovali občanom, mládencom, starým dievkam, futbalistom, rybárom a turistom, ktorých ospevovali. V očenáši orodovali za basu Rózu apelovali na vládu, aby dôchodcom zvýšila dôchodky, aby sa cesty a ulice vybavili, aby Molnár dal až o 90 %-tnú zľavu za pohreby a odzneli aj iné prosby. Vtipné boli aj oznamy, keď kňaz prikazoval, ako sa zachovať na škaredú stredu a sobotu – „nepiť, deti nebiť, maso nejesť, „mólit sa celý póst“ a na sobotu - Ilko mínus desať hlási, plešivý nech si so sebou zoberú aj vlasy. Kňaz všetkých pokropil vodou a ženy pri pochovávaní povyťahovali mobile a so selfi tyčou sa fotili pri base.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na úspešnom fašiangovom podujatí, za vydarené vystúpenia v kultúrnom programe Kovarčanke pod vedením Bc. Zdenky Bujnovej. Fašiangovú náladu vytváralo aj obecenstvo, čo prispelo k dobrej fašiangovej zábave. O rok dovidenia na kovarských fašiangoch.


Autor: PhDr. Irena Grácová

bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu

 

Ďalšie fotogalérie

Fotogalérie 1-24 z 57

dnes je: 15.9.2019

meniny má: Jolana

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka