Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Kultúrno-spoločenské podujatia - fotogaléria

Pochovávanie basy 25.2.2017

Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti...   Skon

Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti...

Skončilo sa fašiangové hodovanie, presýtené klobásami, slaninou, šiškami, gulášmi, kapustnicou, huspeninou a inými dobrotami. Aj vyprázdnená špajza predznamenáva pôstne obdobie.
Kým však nadišiel tento čas, zišli sa kovarskí fašiangovníci na bezuzdné vyvrcholenie fašiangov a zároveň na rozlúčku a pohreb basy – hlavnej aktérky tejto zábavy, že až švíky kultúrneho domu praskali 25. februára 2017.
Len čo starosta obce, Ing. Andrej Čopík, otvoril fašiangovú veselicu a privítal účastníkov všetkých vekových kategórii, do spoločenskej sály vstúpil fašiangový sprievod od štvorročných škôlkárov až po osemdesiatročných účinkujúcich. Krojované boli deti z MŠ, chlapci držali v rukách drevené bodáky, speváčky z Kovarčanky (Zdenka B., Evka, Zdenka L., Mária, Zdenka K., Lucia, Zdenka Š.) i Nezábudky (Danka, Magdalénka), Snehulienka z rozprávky – rozprávková PaedDr. Lenka Krajčová, cirkusový klaun Mirka Grossová i staršie dámy v klobúkoch (Irenka, Martuška, Helenka) a chlap ako ozdoba - Miloš Buraj a jeho spoločníčka bruchatá krivá žena - Zuzka Opatová. Celú skupinu krojovaných i masiek sprevádzala na akordeóne Jaroslava Remeňová a cigánka - Lucia Kertészová s rytmickým ozembuchom - Fašiangové piesne striedali výroky detí ako odrezať kus slaniny, čo aj učinili a napichli si ich na svoje bodáky. Pásmo piesní i tancov detí pripravila Jaroslava Remeňová. Ženy sa ulakomili nielen na klobásy, ale siahli aj po fľaši až to jednej z nich v scénke „O opitej Anči“ uškodilo a odkvecla (Zuzka Opatová). Jej muž to využil (Miloš Buraj), ukradol jej fľašu, ale dve smrtky (Stanka Ďuričová a Mária Belanová) ho zastavili. Musel sa s nimi podeliť. Všetci potúžení od pohárikov si v piesňach uťahovali zo starých dievok, starých mládencov, starých báb, prepitých žien až prišiel na rad Molnár z Nitrianskej Stredy, keď nebolo inej pomoci.
Prvé fašiangové kolo uzavreli dobré rady, ako si vylepšiť skostnatelé údy - „užiť“ si fašiangovú noc. Takou bola aj záverečná pieseň, za akú cenu sú ochotné staré dievky získať muža „do postele“ a akého „fúzatého“ si vybrať.
Nastalo účinkovanie na parkete tých najmenších a najmladších účastníkov každý po svojom. Hemžilo sa to veselo od výmyslu sveta. Počas večera nás upútali tanečné kreácie Emky, Renátky a Chiary – najmenších tanečníčok až po zápasnícke súboje chlapcov i dievčat o balóny, ktoré z vreca sypal pán Marián Čitársky. Postupné praskanie balónov bolo akoby do taktu detskej zábavy.
V tom prišlo skutočné prekvapenie večera. Na metlách vtrhli do sály ohyzdné bosorky a ktorá nad ktorú vydala zo seba čaro svojho pohybu a rituálneho tanca. Zvŕtali sa ostošesť s metlami do páru a po ich odložení zvýšili guráž. Nestačilo im ich číslo, pritiahli aj ostatných posedávajúcich, zábava vrcholila v pestrej zloženine. K muzike discojokeja, pána Petra Belana, sa pridala Tribečanka. Parket sa zaplnil tanečníkmi, až im pot stekal nielen po tvári pod príšernými maskami, pipichovými kúzelníckymi čapicami, ale aj po tele pokrytom divokými kostýmami.
Vyšťavení tanečníci zasadli k svojim blízkym ku stolom, ktoré obohacovali taniere so šiškami (ukuchtené Nezábudkou), na rad prišiel chutný guláš od Kvetky Halmovej, bufet p. Čitárskeho fungoval a nálada stúpala. Tanečníkov pribúdalo nielen pre párové tance, ale spoločne do kruhu s rôznymi vibráciami. Zabávali sa aj prísediaci, obdivujúc pohyb na parkete.
Keď všetkého už bolo dosť, nastala „smutná hodina, keď nám naša basa umrela.“
Túto smutnú správu vybubnoval pán Vladimír Labuda. Odznel smútočný pochod Tribečanky, nebohú vynášali uniformovaní hasiči na nosidlách, za nimi šiel smútočný sprievod a kulhavá kostolníčka, kňaz v kapucínskom rúchu (Miloš Buraj) s organistom (Ing. Daniel Kutňanský). Slzavé údolie sa stupňovalo odrečnením cností nebohej basy i jej neduhov, ktorým podľahla. Neodbytné plačky sa tlačili až k jej truhle, aby si mohli upiť z jej fľaše ako sprievodného daru do hrobu. Aj farárovi vyschlo hrdlo od rečnenia a litánií. Pohotová plačka mu ho ovlažila fľaškou slivovice utajenej v spodnej sukni. Rečnilo sa veselšie, najmä keď vyzýval smútočné zhromaždenie, aby nešetrili na ofere na vyplatenie pohrebníkov. Kulhavá kostolníčka darmo podstŕčala pod nos každému účastníkovi na hokejke nastavenú fusaklu, mešec sa nenaplnil vrchovate. Škoda. Dlhy zostali. Len voči vrcholiacim fašiangom a pochovávaniu basy sme nezostali v ničom dlžní a takéto vydarené divadlo kovarské obecenstvo ešte nezažilo.
Ďakujeme všetkým organizátorom, pripravujúcim a účinkujúcim za všetko.
Osobitné poďakovanie patrí Bc.Zdenke Bujnovej, stvoriteľke celého programu. Tešíme sa na ďalšie fašiangy o rok.

Pre pobavenie a pre tých, ktorí nepočuli alebo nerozumeli prednesené prosby z pohrebného ceremoniálu pochovávania basy, tak aj dodatočne uverejňujeme (v kovarskom nárečí):

Vysloboď nás basa:
 od sprostých rečí a klebét v dedine,
 od nedostatku pálena a iného chlastu,
 od slabej výplaty,
 od ludí, čo nesaparujú odpad.

Prosíme ťa všetci:
 aby doktorom zvýšili platy, nech im nemosíme platiť päťeuráky,
 aby policajti nedávali našim občanom na bicygloch pokuty, za pár pohárov tej tekutej dobroty,
 aby občaní, čo špacírujú psov hovničká po nich zbírali a nelepili sa ostatným občanom na topánky,
 aby obecný úrad posypávav v zime cesty, lebo si zlomíme šecky kosti,
 aby si občaní pred svojimi domami trávu kosili a obec tým nezaťažuvali,
 aby pracovníci aktivačných prác mozole na bradách nedostali,
 aby sa z komínov hustý dym nevalil a tak naše šaty a životy nesmradil,
 aby starí mládenci našli kotvištá, veď volných prístavov je u nás dosť,
 aby fodbalisti páleno nepili a na velkú oslavu ho nám ostatným nehali,
 aby šecci hasiči mali stále prevádzkyschopné hadice,
 aby si turisti a ostatní občaní nohy na kopcoch nelámali a naše poisťovne na peňázoch neobírali,
 aby polovníci okrem pušky chytali v hore aj mušky, nech nám do očí nelítajú,
 aby v našom spevokole steli aj chlapi spívat, nech sa máme na koho dívat.
„Prosby“ vymyslela a pripravila: Bc. Zdenka Bujnová

Autor: PhDr.Irena Grácová

bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 

dnes je: 22.7.2019

meniny má: Magdaléna

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka